Možno si práve teraz priletel do Dubaja a zatiaľ čo vystupuješ z lietadla, obzeráš sa okolo seba. Všetko je čisté, moderné, žiarivé. V hlave ti beží myšlienka, že si dorazil do úplne iného sveta. Ale zároveň ti to celé pripadá trochu povedomé. Veľké nákupné centrá, luxusné značky, Starbucks na každom rohu. V duchu si možno povieš, že je to vlastne len slnkom zaliaty Londýn alebo New York.

A práve tam sa začína chyba, ktorú robí takmer každý, kto sem príde po prvýkrát. Predpokladá, že Dubaj funguje ako Západ.

Myslíš si, že Dubaj funguje ako západné mesto. Vyzerá tak. Správa sa tak. Ľudia sa obliekajú moderne, jazdia na Teslách, popíjajú latté v coworkingoch. Všetko ti dáva pocit, že si v civilizovanom, otvorenom svete, kde platia pravidlá, na aké si zvyknutý.

Lenže neplatia.

Dubaj má vlastnú logiku. Vlastný súbor pravidiel, ktoré sú pre miestnych úplne prirodzené, no pre nás, ktorí sme vyrástli na Slovensku alebo kdekoľvek v Európe, môžu pôsobiť neviditeľne. A práve to je ten problém. Nevidíme ich, kým ich neporušíme.

Možno sa držíš za ruku so svojou partnerkou na ulici. Možno si na Instagrame postneš fotku niekoho, kto ti len náhodou prešiel cez záber. Možno povieš niečo nahlas, čo by si doma ani neriešil, ale tu to môže byť považované za neúctu. A zrazu cítiš pohľady. Alebo niekto príde a veľmi zdvorilo, ale priamo, ti povie: to sa tu nerobí.

V tom momente si uvedomíš, že si turista len na povrchu. A že si nevstúpil do mesta, ale do kultúry, ktorá má tisícročné korene, hoci nosí Gucci okuliare a jazdí v Rolls Royce.

Najväčšia chyba, ktorú tu ľudia robia, je, že prídu s mindsetom, že sa nemajú čo učiť. Že peniaze, letenka a chuť cestovať im dajú automaticky právo správať sa tak, ako sú zvyknutí doma. Lenže Dubaj nie je o kompromisoch. Buď ho pochopíš a zapadneš, alebo cítiš, že narážaš na neviditeľné hranice.

Keď si to uvedomíš, všetko sa zmení. Začneš chápať, prečo sú niektoré veci tak, ako sú. Prečo je tu toľko rešpektu, disciplíny, čistoty, ale aj pokoja. Začneš vidieť Dubaj nie len ako luxusný zážitok, ale ako systém, ktorý funguje, pretože má poriadok.

A vtedy si ho začneš naozaj vážiť.

A práve v tom je tá najväčšia lekcia, ktorú som si z Dubaja môžeš odniesť. Že nestačí byť nadšený turistom alebo ambicióznym expatom. Musíš byť aj rešpektujúcim hosťom. Musíš chápať, že nie všetko, čo je normálne pre teba, je normálne aj tu.

Preto každému kto sa sem chystá odporúčam neštudovať len hotely a pláže ale aj mentalitu. Snažte sa porozumieť kultúre, zákonom, tomu, čo sa považuje za rešpekt a čo za urážku. Nie preto, aby ste sa báli, ale preto, že vtedy naozaj pochopíte, o čom Dubaj je.